Po tom, čo som si definoval základné parametre nového systému, som si zobral súčasnú ústavu a upravil som ju tak aby vyhovovala mojej vízii. Nájdete ju v sekcii Na stiahnutie.
Je mi jasné, že už prvý článok bude pre mnohých problém. Vysvetlím. Základným zámerom je aby si žiadne dva články, alebo dve myšlienky ústavy neodporovali. Ak bod jedna hovorí že sme zvrchovaný štát, nemôžeme sa logicky podriaďovať žiadnemu inému štátu. Demokratický, alebo čo najbližšie k tomu čo považujem za demokraciu. Právny, teda uplatňujeme naše právo. Neviažúci sa na žiadnu ideologiu ani náboženstvo, znamená, že jedinou doktrínou štátu je blaho jeho obyvateľov a občanov a štát nesmie vstupovať do súkromia jeho obyvateľov a občanov ani cudzincov. Teda polopate, štát nesmie pretláčať ani podporovať akúkoľvek ideologiu alebo náboženstvo. Žiadne lgbt, žiadne kresťanstvo, žiadny humanizmus. Štát sa stará o dostatok hmotného zabezpečenia a duchovného rozvoja, ale neuprednostňuje niečo pred iným. Na to sú občianske spolky financované čisto od ľudí a nikdy nie od štátnych inštitúcií.
Z toho dôvodu nemôžeme uznávať ideologické hodnoty alebo pravidlá správania sa nejakej inej spoločnosti na úrovni štátu. To čo sú naše hodnoty bude definované v našej ústave a v našich zákonoch. Ako všetko aj toto je predmetom diskusie, ale štát ak chce byť zvrchovaný nemôže podliehať iným inštitúciam.
Tretí bod samozrejme hovorí, že naši volení zástupcovia môžu uzatvárať medzištátne dohody, ktorými budeme ako štát zaviazaný. Či už pôjde o obchodné alebo spoločenské záležitosti. Nemôže sa ale stať, že rozhodnutie jedinca má nadradenosť nad vôľou väčšiny. Áno, voleným funkcionárom som dal vo svojej vízií skoro až absolútnu moc, lebo ak má niekto zodpovednosť, musí mať aj moc. Ale vôľa väčšiny je základom demokracie a preto nemôžeme nazvať štát demokratický, ak v ňom väčšina neustále nerozhoduje.
Článok tri je tak trochu príprava na územné zmeny. Ako píšem inde, nová republika musí byť štátom založeným na vlastenectve. Občianstvo je výsada, nie právo. Neustále ťahanice o kus zeme mi prídu oslabujúce. Osobne zastávam názor, že ak dnes žije na území slovenska veľká maďarská menšina, ktorá by sa chcela pripojiť k maďarsku, tak som za to aby sa časť územia pri hraniciach dalo Maďarskej republike a zároveň sa vysťahovali všetci terajší občania čo majú bližšie k maďarom ako ku slovákom. Povedzme Jeden ár na štyri osoby. Teda ak nás chce opustiť povedzme 200 tisíc občanov, tak sa slovensko zmenší o 50 tisíc árov. Čo predstavuje asi promile našej terajšej rozlohy.
Hlavná pointa je, že ak tu Maďari nebudú mať svojich občanov, nebudú si môcť nič nárokovať a do budúcna, sa takto zbavíme podvratných živlov v prípade konfliktu s Maďarskom.
Dbajme na históriu. Sudetský Nemci, alebo Albánci v Kosove. Štát bude pevný vtedy, keď nebude medzi jeho ľuďmi sváru. Toho etnického.
Článok štyri, tu to bude asi na širokú diskusiu. Vieme o tom, že zahraničný kapitál skupuje našu pôdu, vodu, prácu a tlačí sa aj do kultúry. Sme kolóniou zahraničného kapitálu. Ako zvrchovaný štát toto nemôžeme dopustiť. Výhradne vlastníctvo pôdy, vody, ako aj prírodných nerastov a strategických podnikov dáva štátu možnosť realizovať svoju povinnosť starať sa o blaho občanov.
Právo na bývanie považujem za jedno z prvých ktoré musí štát zabezpečiť pre svojich obyvateľov a občanov. Uvedomujem si, že týmto likvidujem trh s nehnuteľnosťami. Nebudú existovať súkromný prenajímatelia bytov, ostatnú len hotely a penzióny. Je to jeden z útokov na súkromný sektor v záujmu blana väčšiny.
Článok päť sa týka rozdelenia ľudí. Vás samozrejme zaujíma rozdelenie na obyvateľ a občan. Píšem o tom aj inde, ale pointa je v tom, že obyvateľ nie je menejcenný. Obyvateľ môže žiť, pracovať a voliť svojich zástupcov. Byť občanom znamená v prvom rade zodpovednosť. Občan môže byť zvolený do volených funkcií. Áno, tieto pozície sú z dlhodobého hľadiska lukratívne, ale odnášajú veľkú zodpovednosť. Rovnako občan má povinnosť byť sudcom, keď ho vyberie počítač. Keďže tých volených funkcií nie je až tak veľa, a byť sudcom nie je pre každého, tak väčšina ľudí nepotrebuje byť občanmi aby žili plnohodnotne svoje životy.
Článok osem som zachoval, ale osobne som už navrhol nový symbol aj vlajku.
Väčšina Druhej hlavy ústavy je nezmenená, takže vypichnem len zopár mojich úprav.
Článok desať, bod tri. Tento bod by mal byť kameňom pri uvoľňovaní pravidiel pre život. Napríklad prilba na bicykli, alebo pásy v aute. Je to tvoj život, ty zaň zodpovedáš. Samozrejme tým nepodporujem alkohol za volantom ale len tie veci, ktoré sa týkajú každého samostatne a nemajú dosah na iných.
Článok jedenásť, hovorí čo by sme všetci mali vedieť. Funkcionári majú povinnosti dané zákonom, hlavne preto aby bolo jasné čo môžu a čo nie. U bežného človeka platí, že je slobodný pokiaľ ide o neho, ale ak má deti, tak je za ne zodpovedný a teda má prirodzené povinnosti, ktoré budú čiastočne určené zákonom, a že povinnosť je prirodzeným mantinelom pre slobodu.
Článok dvadsať jeden. Rovnosť pohlaví a všetkých iných atribútov obyvateľov je zohľadnená v ich účasti na brannej povinnosti. Keďže klasická armáda je prežitok a v našich podmienkach absolútna zbytočnosť čo požiera plody práce našich obyvateľov a občanov, tak nový systém obrany umožňuje sa zapojiť každému. Partizánsky boj je vhodný pre všetkých. Aj jednooký vozíčkar môže pri obrane vlasti napáchať nemalé škody útočníkom. Hlavnou pointou ale je prehĺbenie vlastenectva.
Článok dvadsať dva, bod štyri. Okrem polície a prokuratúry žiaden štátny orgán nemôže utajovať nič. Žiaden minister, ani náčelník armády. Žiaden nákup, žiadna zmluva nemôže byť v utajenom režime. Kto tají, ten nemá čisté úmysly.
U polície a prokuratúry je výnimka na dobu vyšetrovania.
Článok dvadsať päť, som vysvetloval v sekcii politický systém. tam som uvádzal dva mandáty, tu jeden. to bude ešte predmetom diskusie.
Pointa nového systému strán je, že nemajú moc. Ich úlohou je kontrola. Ako povedal jeden múdri človek, Politikom sa neverí, politici sa kontrolujú. Bežný občan nemá čas kontrolovať a potrebuje niekoho komu verí. Na to sú politické strany. Volič si ich platí a strana kontroluje. Strany a hnutia sú kopletne financované voličmi, teda si predstavte koľko týmto jednoduchým riešením ušetrí štát.
Článok dvadsať šesť, rovnako už je popísaný v sekcií politický systém. Pripomínam, že Len občan môže byť volený ale voliť môžu občania aj obyvatelia.
Neobmedzená doba funkčného obdobia a možnosť kedykoľvek odvolať funkcionára zaručuje kontinuitu a zároveň zabezpečuje poctivosť zvoleného občana.
Článok tridsať tri, hovorí o tom, že nikto nesmie ohrozovať zdravie iných, že každý je zodpovedný za svoje zdravie tým čo do svojho tela dáva a že zdravotný systém je bezplatný len v základnom režime. Naďalej bude existovať zdravotné poistenie ktoré bude dôležitou súčasťou financovania náročných zdravotných úkonov.
Článok tridsať štyri, predpokladám, že bod päť naštve všetkých konzervatívnych, ale treba sa zmieriť s tým, že aj buzíci sú ľudia a majú svoje práva a budú mať aj povinnosti.
Článok tridsať päť, štátne školstvo musí byť bezplatné a súkromné školy nedostávajú od štátu nič. Vysoké školy nebudú financované od počtu študentov ale sa nasadí vysoká latka schopností a vzdelania.
Článok tridsať šesť. Tak ako sa necenzuruje nič u jednotlivca, nebude sa ani v inštitúciách vedeckých a umeleckých. Chápem že sú tu oblasti ako holokaust, klonovanie, obscénna kultúra. To všetko musí byť slobodné, samozrejme za určitých podmienok. Ak sloboda slova mi zaručí hovoriť ak nepravdu, tak hranie sa na boha pri klonovaní už musí podliehať pravidlám, ktoré budú zohľadňovať práva živých bytostí. Obscénna kultúra je zas na dlhšiu debatu. Pointa nového systému je, že ľudia rozhodnú čo chcú.
Článok päťdesiat deväť , treba si uvedomiť, že ústava bude prijatá v stave keď už budú vypracované všetky zákony a predpisy. Ministerské nariadenie má silu zákona z dnešného pohľadu. Minister je stále limitovaný svojimi zákonnými právomocami a povinnosťami.
Čo sa týka medzinárodných zmlúv, tak vždy pôjde o dve zmluvy. Jedna je minister a zahraničie, a druhá je minister a Slovenská republika. Zahraničie sa vždy dohodne s ministrom a uzavrú dohodu, kde on preberá plnú hmotnú zodpovednosť. druhá zmluva so Slovenskou republikou dáva ministrovi možnosti plniť zmluvné podmienky. Príklad: Minister hospodárstva podpíše kontrakt na nákup plynu. X kubíkov za Y peňazí. minister tie peniaze nemá, ale zmluva so Slovenskou republikou mu ich dá. V prípade odvolania ministra môže zmluvu podpísať nový minister. Možno je to pre zahraničného dodávateľa čudné alebo nepraktické, ale ide o ochranu obyvateľov a občanov Slovenska. Ak nejaký minister podpíše zmluvu na dodávku vakcín za miliardu a obyvatelia a občania to odmietnu a ministra odvolajú, tak bývalí minister má problém a nie Slovenská republika. Aj zahraničný dodávatelia sa takto rýchlo preriedia a ostanú len tí, čo reálne ponúkajú dobré veci. Lebo povedzme si úprimne, obchod s plynom určite uzavrie každý minister, lebo je to strategická komodita.