Mojou víziou je štát ktorý chráni svojich obyvateľov a občanov a garantuje im dôstojný spôsob života. Vidím občanov a obyvateľov ktorí sú slobodní a zodpovední.
Sloboda jedného končí až pri fyzickom obmedzení slobody druhého. Áno, sloboda slova musí byť neobmedzená, vrátane klamstiev a vyhrážania sa. So slobodou slova prichádza sloboda bádania a rozvoja. Keďže neexistuje patent jednotlivca ani skupiny na pravdu, nie je možné niekoho obmedzovať na vyjadrovaní sa. To neplatí pre prírodné vedy, 1+1 bude stále 2. To neznamená, že keď niekto klame o niekom, že ten niekto sa nemôže brániť súdnou cestou. Ochrana osobnej dôstojnosti zo strany iných osôb musí byť garantovaná. Samotné vyhrážanie spadá rovnako pod ochranu prejavu. Ľudia sú emocionálne bytosti a preto veľakrát povedia niečo čo im prebleskne hlavou vo vypätom emocionálnom stave. Právo musí platiť pre všetkých rovnako. Nemôžeme rozlišovať kto hovorí v efekte a kto rozpráva s chladnou hlavou. Musí platiť jeden meter, aj keď sa nám to nepáči. Myšlienky, akokoľvek pre nás zvrátené, musia byť slobodné. Bez toho nie je možný ďalší vývoj ľudstva. Zopakujem, myšlienky a slová musia mať slobodu, za činy už preberá každý zodpovednosť.
Osobná zodpovednosť musí byť zákonnou normou každého občana. Na akejkoľvek pozícií, za akéhokoľvek stavu. Rovnako musí byť normou každého dospelého obyvateľa.
Ľudí nachádzajúcich sa v našom štáte, rozdeľujem na tri kategórie. Cudzinec, obyvateľ a občan. Cudzinec je jasné. Je to ktokoľvek kto tu nemá trvalý pobyt. Obyvateľ je ten kto tu má trvalý pobyt, aspoň jeden rodič má štátne občianstvo SR, ovláda slovenský jazyk. Občan musí spĺňať tieto podmienky: byť obyvateľom, minimálny vek 15 rokov, urobenie občianskych skúšok a zvládnutie psychotestu. Do dožitého roku 21 musí absolvovať brannú povinnosť, inak mu občianstvo zaniká. Občianstva možno jedinca pozbaviť z dôvodov: odmietnutia účasti v súdnom senáte, hrubým porušením morálno-etického kódexu. Skúšky pozostávajú zo znalosti jazyka slovom a písmom, a znalosti dejín. Psychotesty sú podmienkou držania zbrane a spôsobilosti rozhodovať za iných. Občan môže voliť a môže kandidovať na volené funkcie štátu, kraja a obce. Dospelý obyvateľ môže len voliť.
Občianstvo nie je právom ale výsadou. Môže ho získať každý, ale musí pre to niečo urobiť. Žiť a pracovať sa dá aj bez občianstva. Obyvateľ si môže urobiť psychotesty a byť držiteľom zbrane. Celý rozdiel je v tom či sa zaujímate o verejné dianie alebo nie. Získať občianstvo je možné kedykoľvek po splnení podmienok. Teda aj v šesťdesiatke.
V zákone bude ukotvený aj morálne etický kodex občana a obyvateľa. Riešiť sa bude spolunažívanie, slušnosť, pracovitosť, čistota, ochota pomôcť. Pre občana to bude povnnosť, pre obyvateľa doporučenie. Máme tu skupiny ľudí, ktoré majú iný životný štýl, a preto kto nezapadne do moralno etického kodexu, bude braný ako asocial a budu preňho platiť špecialne pravidlá.
Morálno etický kódex. Ide o súbor vlastností ktoré si ako spoločnosť nielen ceníme, ale vnímame ich ako základnú súčasť našich lepších Ja a chceme aby nás spájali. Vlastenectvo, láska k vlasti. Nie je nutné aby občan dával neustále najavo svoje vlastenectvo, ale hanobenie vlastni a všeobecne občanov a obyvateľov(nezahrňa kritiku jednotlivcov) je nedôstojné občana. Pracovitosť, v zmysle pomoci komunite. Každá práca ktorá neškodí iným je pomoc komunite. Hygiena a čistota, teda starostlivosť o seba a svoje okolie. Slušnosť, určitá duchovná čistota. Kódex nesmie zahŕňať ideologické a náboženské otázky. Ani sexuálne preferencie, ktoré jedinec vykonáva v súkromí.
Média a sloboda prejavu
Média sa rozdeľujú na komerčné, komunitné a verejnoprávne. Komerčné obsahujú reklamu a ich zriadenie podlieha povoleniu a spoplatneniu. Komunitné, sú bez reklamy, nepodliehajú povoleniu ani spoplatneniu, ale v prípade TV a Rozhlasu musia požiadať o vysielacie pásmo. Verejnoprávne sú štátna organizácia, ktorá plní úlohu informovať občanov a obyvateľov, rozširovať ich obzory a prehlbovať kultúru.
Cenzúra sa zakazuje, preto neexistuje téma alebo výrok, ktorý by nemohol odznieť v médiách. Obmedzenie platí len v etickej rovine, aby maloletý neprichádzali do styku s vulgarizmami alebo obscénnosťami počas dňa.
Klamať je dovolené, ale platí, že sloboda znamená zodpovednosť, takže dotknutá strana o ktorej bola povedaná alebo napísaná nepravda, má právo na opravu. Médium, ktoré bude mať tri a viac uznesení súdu, že klamalo, bude mať zákonom prikázané aby na svojej titulnej strane v tlačených médiách alebo digitálnych médiách, na video kanály v hornej časti obrazu a v prípade čisto audio média v pravidelných intervaloch džingel, bolo nápis alebo veta „Som Klamlivé médium.“ Je jasné, že uplatnenie v internetových médiách so zahraničnou doménou nebude možné. Ale pre Tv, rozhlas a print to bude dostatočná motivácia.
Sloboda:
Sloboda je možnosť robiť podľa svojho. Človek je slobodný a jeho slobodu obmedzuje len povinnosť, zodpovednosť a trest.
Čím vyššia funkcia, tým viac povinností a zodpovednosti, a teda aj menej slobody. Najviac slobody má mladý obyvateľ bez partnera. Deti sú zodpovednosť a povinnosť ich vychovávať. Byť občanom znamená povinnosť slúžiť štátu, okrem volených funkcií aj byť sudcom. Rôzne povolania ako lekári majú povinnosti a teda aj v čase voľna ak sa vyskytnú v situácií kde potrebuje niekto ich pomoc tak sú povinní pomôcť.
Socialny a zdravotný systém.
Zdravotný systém je prístupný všetkým zadarmo. Je financovaný štátom, ktorý naň zarába z výnosov štátnych firiem. Spoplatnené sú len nadštandardné služby ako kozmetická chirurgia, drahšie lieky …
Obvodný lekár nebude platený od počtu úkonov, ale od počtu zdravých pacientov. Tabuľkovo sa stanový pri ako percentuálnom počte ochorení sa mu o koľko zníži plat. Pri stopercentnej chorobnosti zverených bude mať priemerný plat. Špecialisti budú odmeňovaní podľa vyliečených pacientov. Vyliečený pacient je taký, ktorý už nepotrebuje lekára ani nemusí užívať žiadne medikamenty.
Štát aj cez lekárov musí viesť ľudí k zdravému životnému štýlu. Ide o osobnú zodpovednosť každého jednotlivca samého za seba.
Všetky inštitúcie ktoré riešia zdravie ľudí na území slovenskej republiky sú štátne inštitúcie. Teda nemocnice, polikliniky, lekárne, výrobcovia liekov a ich distribútori. Súkromný sektor môže byť prítomný, ale len v takej oblasti ktorú nevykonáva štát. Napríklad dekoračná chirurgia. Kozmetická chirurgia, odstraňovanie nedokonalostí alebo opravy po úrazoch sú v rukách štátu. Úprava poprsia alebo odstraňovanie genitálií je v rukách súkromného sektora.
Štát podporuje okrem lekárov aj liečiteľov. Ide o súkromné osoby, ktoré ponúkajú ozdravné procedúry na základe prírodnej alebo duchovnej báze. Liečitelia vykonávajú svoju činnosť podľa vlastných znalostí, ale s plnou zodpovednosťou za život a zdravie pacienta ako u štandardných lekárov. Pacient pred aplikáciou akejkoľvek liečby vydá svoj súhlas čím preberá vlastnú povinnosť a zodpovednosť za dodržiavanie liečebnej procedúry
Pacient má právo na informovanie o rôznych spôsoboch liečby a vybrať si sám.
Sociálny systém, musí byť udržateľný. Štát nepodporuje tých, čo neprispievajú k všeobecnému blahu. Zdroje nie su neobmedzené a preto štát podporuje pôrodnosť do troch detí. Na štvrté už neprispieva. Matky dostávajú za každé dieťa podporu vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve do štyroch rokoch dieťaťa. Preto aby sa mu mohla venovať. Jasle budú, ale len na obmedzený čas aby sa deti socializovali, nie aby rodič mohol čo najskôr ísť do práce. Od štyroch rokov je podpora na dieťa vo výške jednej štvrtine priemernej mzdy.
Štát nevypláca podporu v nezamestnanosti. Štát odbremenil podnikateľov aj živnostníkov od platenia dane za prácu. (viď Hospodárstvo) Zamestnaný občan alebo obyvateľ si môže platiť odvody a poistné pre prípad nezamestnanosti a v tom prípade bude dostávať to čo si našetril.
Dôchodky: štát dáva každému dôchodcovi paušál v rovnakej výške bez ohľadu na jeho zamestnanie a počet odpracovaných rokov. Paušál sa začne vyplácať dňom dovŕšenia požadovaného veku. Ak si občan alebo obyvateľ platil dôchodkový odvod, tak ten sa mu po dohode rozpočíta na ním dané obdobie.
Školstvo:
Štát podporuje vzdelanie a zdravie svojich potomkov.
Školstvo sa rozdeľuje na štátne a súkromné. Štátne je plne financované štátom, súkromné je plne financované zo súkromných zdrojov a štát ho nijako nepodporuje. Štát definuje minimálne požiadavky na žiaka, ktoré musí spĺňať každé štyri roky, aby mohol postúpiť do vyššieho ročníka.Osnovy základných, stredných aj vysokých škôl treba opätovne prerobiť. Treba sa vrátiť k tomu čo bolo za socializmu a vybrať to dobré. Pozrieť sa aké zmeny nastali po roku 90 a ktoré zapríčinili úpadok vzdelávania.
Jasle neslúžia ako odkladište detí aby rodič mohol pracovať. Štát chce aby rodič bol čo najviac s dieťaťom. Preto jasle fungujú len ako do obedné stretnutie rodičov a detí. Pracovníci jaslí pomáhajú deťom rozvíjať ich motoriku a rodičom radia ako zvládať situácie.
Škôlka už prebieha bez rodičov a chystá dieťa na školu. Tu sa dieťa oboznamuje s tým, že to nie je len o hre.
Prvý stupeň školy: za prvé štyri roky musí dieťa vedieť plynulo čítať, písať, ovládať gramatiku a počítať. Má mať základy fyziky, chémie a geometrie. História a literatúra sa vyučuje cez rozprávky a báje. Nekladie sa dôraz na presné dátumy a fakty. Telovýchova je aspoň trikrát do týždňa. Od druhého ročníka sa učí diskutovať. Raz do týždňa je hodina diskusie. Tam, na témach primeraných veku deti diskutujú a učia sa viesť polemiku. Dieťa si vyberie jeden cudzí jazyk.
Druhý stupeň: pridávajú sa technické a prírodné obory. Telovýchova je každý deň. Diskusia dvakrát do týždňa. V bežných školách sa pokračuje len v jednom cudzom jazyku, na osemročných gymnáziách sa pridáva ďalší. Raz do týždňa sú dielne, kde sa deti učia a zdokonaľujú v praktickom využiťí teorie. Raz za mesiac má škola upratovací deň, vtedy sa upratuje okolie školy ako aj blízke ulice alebo parky. Môžu sa natierať lavičky, hrabať lístie, odhŕňať sneh, proste podľa potrieb školy a mesta.
Stredné školy: sa zameriavajú na svoju špecializáciu s všeobecnými potrebami.
Vysoké školy: prehlbujú špecializované vzdelanie.
Po skončení základnej školy by malo dieťa mať všeobecný prehľad. A byť schopné manuálnej práce. Stredné a vysoké školy produkujú odborníkov. Maturitu alebo diplom nemôže dostať žiak bez spravenia teoretických aj praktických skúšok. Diplom sa dáva len za vlastný prínos v danom obore. Nedá sa získať za obhajobu cudzích myšlienok.
Okrem štandardného školstva štát bude podporovať aj alternatívne spôsoby štúdia. Akákoľvek súkromná škola, alebo alternatívny spôsob výučby môže štát prevziať ak sa nájde dostatok detí, ktoré budú chcieť rodičia daným spôsobom vyučovať. Aj takéto vzdelávanie ale musí prinášať aspoň minimálne stanovené výsledky.
Súdy a vymožiteľnosť práva.
Každý obyvateľ a občan má právo na súkromnú žalobu ktorou sa musí zaoberať súd. V tomto prípade môže úplne obísť políciu a prokuratúru a niesť dôkazné bremeno.
Premlčacia doba u trestných činov neexistuje. Každý dôkaz o trestnej činnosti je prípustný.
Súdy sa delia na úradné a trestné.
Úradný sudca je sudca z povolania a ide v podstate o úradníka. Takýto sudca môže rozvádzať ľudí alebo dať povolenie na domovú prehliadku.
Trestný súd je zbor dvoch alebo štyroch sudcov z radov občanov a jedného úradného sudcu. Každý občan má povinnosť ujať sa sudcovského talára keď bude náhodne vybraný počítačom. Výnimku tvoria zvolení funkcionári. Bude rozhodovať jeden týždeň, päť pracovných dní, a za ten čas sa oboznámi s prípadom a vynesie rozsudok.
Pred súd idú už pripravené veci, ktoré majú ukončený zber dôkazov. Obhajoba musí byť oboznámená so všetkými dôkazmi obžaloby v dostatočnom predstihu. Zbor sudcov si vypočuje obe strany a oboznámi sa s dôkazmi. (to neznamená, že musia prečítať tisíce strán. Obhajoba aj obžaloba musia svoje dôkazy predložiť v jasnej a zrozumiteľnej podobe.) Následne každý sudca vydá verdikt o vine a nevine, prípadne, ktorá strana je v práve.
Sudca za tento týždeň býva oddelene na pôde súdu a poberá plat dvojnásobku priemernej mzdy. Prideľovanie prípadov je náhodne. Podstatou je, že súd prebieha v inom kraji než sa nachádzajú účastníci sporu. Teda z BA a TT kraja sa súd bude konať v PP kam sa prenesú všetky dôkazy a na daný termín a čas sa privedú svedkovia. Kto bude v ten termín (týždeň) sudcovať sa dozvedia až v pondelok ráno keď počítač náhodne vyberie a rozhodí občanov z celého Slovenska.
Odmietnutie sudcovať znamená stratu občianstva. Občan môže odmietnuť len v prípade konfliktu záujmu, ktorému má primárne zabrániť zmena kraja. Pre tento prípad počítač vyberá vždy niekoľko sudcov naviac. Samozrejme aj sudcovské rozhodnutie môže byť napadnuté jednou stranou konfliktu. V tom prípade sa bude konať odvolací súd, kde budú okrem oboch strán sudcovia rozhodovať aj o sudcovi(sudcoch), ktorý rozhodovali. Ak odvolací súd jednohlasne vyhlási, že predošlý rozsudok bol zlý, tak tresty dostanú aj sudcovia čo rozhodli nesprávne.
Je možnosť ešte posledného odvolania sa, a tým je všeľudový súd. Kde sa sudcami stávajú všetci občania, ale tu už nie je podmienka účasti. Ide vlastne o referendum k danému sporu. Prebieha tak ako voľby, teda elektronicky a trvá dva dni. V tomto prípade sú všetky dôkazy verejne prístupné a každá zo strán natočí svoju reč na video.
Výsledok súdu je platný okamžite po jeho vynesený, ak nepadne námietka, ktorá znamená odvolací súd.
O výške trestu rozhoduje tabuľka, ale sudca môže udeliť určité výnimky ak to vyžaduje konkrétny prípad.
Tresty:
Väzenie je trest nielen pre vinníka. Ale aj pre spoločnosť, preto tento trest sa nebude vykonávať. Existuje len zadržiavaca väzba v prípravnom konaní, ktorá má zákonom obmedzené trvanie bez možnosti predlžovania.
Preto sa trestom stáva po prvé náhrada škody, ktorá musí byť v stopercentnej hodnote, a po druhé odpracovanie si trestu pre obeť a spoločnosť. Odpracovanie trestu prebieha na slobode v podobe prospešných prác a navštevovanie kurzov na obnovu morálky a etiky.
Dám extrémny príklad: niekto zavraždí niekoho. Ak obeť mala rodinu, tak vinník sa musí postarať o rodinu. Musí v plnom rozsahu nahradiť obeť vo veciach ako mu uloží rodina obete. Teda nie len nahradiť príjem o ktorý takto rodina prišla, ale aj domáce práce. Plus podľa tabuľky odpracovať si verejnoprospešné práce pre obec. Vinník samozrejme môže odmietnuť, ale odmietnutie znamená strata občianstva, štatútu obyvateľa a je vyhostený z krajiny, jeho majetok je zabavený v prospech štátu. Príklad: manžel zabije pri autonehode iného človeka, ale odmietne podstúpiť trest, lebo …. Tak bude vyhostený. Jeho žena môže požiadať o rozvod a bude jej automaticky vyhovené. Jeho osobný majetok bude zabavený ale rodina samozrejme môže naďalej užívať ich spoločného majetku.
Polícia a Prokuratúra.
Polícia je len jedna. Delí sa na okresy, každý okres je jedna jednotka, ktorá má všetky potrebné oddelenia a na čele ktorej stojí krajský šéf. Polícia robí všetky úkony potrebné na vyšetrenie zločinov, pomáha ako mediátor v osobných sporoch ak to situácia dovoľuje, je nápomocná ľudom pri súkromných žalobách.
Prokuratúra je dozorom nad zákoným postupom polície a žalobcom za štát. Preto sa sústredí na prípady ktoré idú na súd. Prokuratúra rovnako pomáha aj občanom ktorí riešia svoje problémy súdnou cestou. Prokuratúra je len jedna.
Nič ako tajná služba, Naka, palácová stráž neexistuje. Každý okres má oddelenie pre dopravákov, kriminalistov, laborantov, atď… Stíhanie policajta alebo prokurátora sa realizuje za pomoci jeho kolegov, alebo polície z iného okresu.
Polícia a prokuratúra majú ako jediný zo štátnych inštitúcií dovolené utajovať informácie. A to len po dobu vyšetrovania.
Asociáli.
Asociálom je každý obyvateľ, alebo občan, ktorý odmietne dodržiavať morálno etický kódex. V skratke, ide o bezdomovcov, ľudí čo odmietajú pracovať, notorických zlodejov, znečisťovateľov životného prostredia. Pri prechode na nový systém, štát zdedí státisíce obyvateľov, ktorí budú odmietať zmenu. Keďže nebude možné ich riešiť jednotlivo, na začiatku sa vytvorí inštitút pracovných táborov. Pôjde o uzavreté komunity, kde budú premiestnení všetci asociáli, bez ohľadu farby pleti alebo presvedčenia.
Pracovný tábor: je uzavretý priestor, ktorý je potravinovo sebestačný pokiaľ sa osoby v ňom žijúce nerozhodnú hladovať, teda nepracovať. Má poľnohospodársku pôdu a tiež manufaktúru. Štát sa zaväzuje odkupovať výrobky z manufaktúry, pokiaľ splňujúci požadované normy a ako proti platbu poskytuje potraviny a spotrebný tovar.
V pracovných táboroch sú štátom zriadené školy a obyvatelia tábora do 14 rokov majú možnosť, po splnení podmienok, opustiť tábor a začleniť sa do väčšinovej spoločnosti.
Úteky z tábora sú trestané zbavením štátnej príslušnosti a deportáciou.
Armáda a ochrana štátu.
Ťažké zbrane a bojové prostriedky sú nezmysel pre malú krajinu. Štát z ústavy nemá ambíciu viesť výbojné akcie voči komukoľvek. Zároveň je náš štát obklopený väčšími štátmi, ktoré nie sme schopný odraziť v konvenčnom stretnutí. Preto je zavedená povinná branná služba pre všetkých bez rozdielu pohlavia, presvedčenia alebo fyzickej spôsobilosti.
Každý občan má právo na zbraň, aj automatickú. Branná služba trvá pol roka. Občan alebo obyvateľ získa zručnosti a znalosti sebaobrany a partizánskeho boja.
Štát vlastní len ručné zbrane, granáty a míny. Štát garantuje svoju neutralitu všetkým krajinám a vyhlasuje vojnu všetkým krajinám, ktoré presunú na naše územie svoje vojská.
Branná služba je šesťmesačný intenzívny kurz, sebaobrany, prežitia, partizánskeho boja a vlastenectva.
Každý kraj má svoje kasárne a občania a obyvatelia slúžia svoju brannú povinnosť vo svojom kraji. Každý kraj má svoje špecifické obranné schopnosti, ktoré sa tam branci učia. Ak občan zmení svoje trvalé bydlisko, má nárok na zrýchlený kurz obrany zameraný výhradne na špecifiká daného kraja.
V každom kraji sú rozmiestnené muničné sklady z ktorých sa v prípade napadnutia fasuje munícia a zbrane.
Návykové látky.
Delíme na štyri kategórie. Dostupné všetkým: cukor, káva, rôzne e-cigarety
Limitované vekom: Alkohol, tabak a tabakové výrobky
Štátom limitované: ťažké drogy.
Zakázané.
Dostupné a limitované vekom zachovám súčasný stav, stým, že na obale musí byť upozornenie aj pri dostupných. Upozornenie musí obsahovať aj informáciu o bezpečnej dennej/mesačnej dávke.
Limitované štátom: štát najprv musí urobiť štúdiu návykovosti a množstva konkrétnej návykovej látky. Ak je možné stanoviť bezpečnú dávku z pohľadu množstva a času opakovaného podania, bude takáto látka zaradená do výroby. Bezpečné znamená, že nenastane návyková reakcia. Čas medzi jednotlivými dávkami sa určí na dvojnásobok ako bolo zistené pri štúdií.
Výroba, distribúcia prebieha čisto v štátnych inštitúciach, za prísnych podmienok kontroly.
Podanie a aplikovanie je v špeciálnych zariadeniach pod dohľadom zdravotného personálu.
Ak je nejaká látka návyková pri akokoľvek malom množstve, aby malo aj nejaký zmysluplný účinok na človeka, tak je takáto látka zakázaná.