Pre zabezpečenie dôstojnosti života musí máť štát na to prostriedky. Preto je celé územie štátu jeho výhradným vlastníctvom a obyvateľom a občanom sa len prenajíma. Toto nájomné je dedičné pokiaľ sa jedná o obývaný priestor a prenajatý priestor pre zárobkovú činnosť. Rovnako sú všetky nerastné zdroje vo vlastníctve štátu a ten len prenajíma obyvateľom a občanom. Nikdy nie cudzincom.
Všetky strategické komodity, dôležité pre dôstojný život sú vlastníctvom štátu. Teda voda, elektrina, odpad, kanalizácia, základné potraviny, pohonné hmoty, plyn . Rovnako služby bývanie, komunikačné, finančné a zdravotné sú primárne zabezpečené štátom a súkromný sektor môže ponúkať len doplnkové služby.
Bývanie a priestory na zárobok.
Každý obyvateľ a občan má nárok na určitý výmer životného priestoru zadarmo. Povedzme 30 metrov štvorcových. Tento priestor sa potom zrátava ak v domácnosti žijú ďalšie osoby. Takže štvorčlenná rodina má nárok na 120 metrov štvorcových zadarmo. To neznamená, že štát musí zabezpečiť takúto výmeru. Ale, že do tejto výmery nebudú platiť nájomné. Podobne to bude u záhrad kde bude tiež stanovená výmera, podľa môjho odhadu jeden ár, ale to nechám na posúdenie s odborníkmi.
Obyvateľ a občan môže obývať alebo obhospodarovať aj väčšiu výmeru ale potom už bude platiť nájom, ktorý bude tabuľkový a bude rásť exponenciálne. Tabuľky budú iné pre každý región, podľa polohy a lukratívnosti. Výšku určuje Starosta.
Podobne to bude aj pri priestoroch na zárobkovú činnosť. Po dohode s odborníkmi sa stanový bezplatný výmer na jedného zamestnanca. Takže aj veľké podniky s veľa zamestnancami nebudú musieť platiť nájomné. V tomto ohľade budú zvýhodnení tí čo budú podnikať v kanceláriách, kde sa natlačí viac ľudí pohromade. U súkromných poľnohospodárov to bude výmera v hektároch, znova po dohode s odborníkmi.
Poľnohospodárstvo a potravinová sebestačnosť.
Štát musí zabezpečiť potravinovú sebestačnosť. Preto založí družstvá v takej výmere aby toho dosiahol. Zvyšná pôda bude daná na súkromné podnikanie. Rozloha spôsob obrábania pôdy by malo odrážať udržateľnosť a zdravie pôdy. Rovnako chov zvierat sa musí rozšíriť a prispôsobiť zdravému spôsobu chovu a jeho efektivite. Teda menej chovov v klietkach a v uzavretých priestoroch a viac voľnosti pre chované zvieratá a ich sekundárne využitie. Napríklad ako živé kosačky.
Štát bude podporovať domáci chov zvierat a vlastné pestovanie potravín.
Finančné služby.
Štát zabezpečuje vlastnú menu, ktorá slúži ako obeživo a nie tovar. Je krytá fyzickými komoditami, alebo pracou. Štát zabezpečí každému obyvateľovi a občanovi jeden bezplatný osobný a podnikateľský bankový účet. O poistné a odvody sa starajú štátne inštitúcie.
Štát poskytuje bezúročné pôžičky, ale tie sa musia splatiť. Neexistuje odpustenie dlhu.
Dane, clá a odvody
Dane slúžia na podporu rozpočtu. Clá slúžia na podporu domácej produkcie. Odvody slúžia na zabezpečenie individuálnej budúcnosti.
Daní musí byť málo, nesmú byť vysoké. Základné životné komodity musia byť oslobodené od dane. Teda základné potraviny, energie, pohonné hmoty, práca, základná drogéria (mydlo, toaletný papier…) Nižšia daň na zvyšné potraviny, vyrábané nápoje do 10 percent alkoholu, spotrebný materiál a tovar.
Vyššie dane potom na luxusný tovar a zdraviu škodlivý tovar, (športové autá, klenoty, tabak, tvrdý alkohol, drogy…)
Clá sa tiež budú zvyšovať podľa toho či si daný tovar alebo komoditu môžeme zaobstarať vlastnou výrobou. Takže ropa, plyn, banány a iné exotické ovocie budú oslobodené od cla, ale zemiaky, mliečne výrobky budú mať naopak veľké clo. Šaty a elektronika sa bude posudzovať podľa našich výrobných kapacít. Čím viac bude u nás výrobcov, tým vyššie clá dostanú zahraničný dodavatelia.
Odvody platia pracujúci a tým si zabezpečujú vyšší dôchodok a poistné plnenie v prípade úrazu.
Práca:
Ako som spomínal, práca nie je zdaňovaná. Rovnako živnostník neplatí dane z práce a ním ponúkaných služieb, len z predaja zdanitelých komodít. Ak je poľnohospodár so základnými potravinami, tak neplatí žiadne dane.
Sviatky. Štát dáva každému zamestnancovi právo na desať dní plateného voľna podľa svojho výberu. Toto voľno si zamestnanec dohaduje pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Tieto dni nemôže meniť bez súhlasu zamestnavateľa.
Štát má len Pamätné dni, (vznik štátu, deň ústavy, nejaké historické spomienky..) občan a obyvateľ si sám vyberá dni voľna podľa svojho presvedčenia. Štát nereguluje odpracované hodiny ale určuje maximálny počet hodin bez príplatkov. Nad rámec toho bude stanovená výška príplatku.
Teda nie sú príplatky za soboty, nedele a sviatky. Príplatky sú len za prácu v noci, pokiaľ to nie je stála pracovná doba.
Štátne podniky nemajú odbory, ale všetci zamestnanci zamestnaný viac než rok, majú hlasovacie právo pri voľbe vedenia.
Ako som uviedol vyššie, štát vlastní a prevádzkuje všetky dôležité podniky. Okrem výroby energií, potravín, obuvi a ošatenia je to aj zbrojný priemysel.
Aj keď máme len domobranu, stále ju treba vyzbrojovať. Zbrojársky priemysel sa rozdeľuje na štátny, ktorý zabezpečuje dostatok ručných zbraní a munície pre štátne potreby. A súkromný, ktorý môže vyrábať a exportovať aj ťažké zbrane a vojenskú techniku.
V prípade nejakého nedostatku má štát povinnosť zabezpečiť dostatok. Teda buď zoštátni existujúci podnik, ktorý odmieta dávať produkty na domáci trh, alebo vybuduje nový podnik.
Zoštátnenie:
Štát prevezme riadenie a vlastnícke práva nad už existujúcimi strategickými alebo pre život obyvateľov a občanov dôležitými podnikmi za primeranú odplatu.
Žiaden súkromný vlastník nemôže byť škodný pri presune majetku na štát. V zmysle, že by bol v strate. Preto u každého podniku sa urobí audit a pokiaľ podnik priniesol svojmu vlastníkovi čo i len jeden cent nad náklady, tak je prevzatý bez odplaty. Budúce zisky sa za stratu nepovažujú lebo neexistujú. Existujú len súčasné a minulé náklady a príjmy.